Hlavná stránka   


 Ústav  patologickej 
 fyziológie
(informácie)

Príhovor 

Informácia o pracovisku

História pracoviska

Zoznam pracovníkov

Učitelia na ústave

Projekty pracoviska (granty) 

Výber z publikovaných prác

Knihy, učebnice, skriptá 

Nahrávky Eurotransmed (videotéka)

Výskum neurobiológie chorôb
periférnych tkanív

Konzultačné a úradné hodiny

Office hours

Oddelenie klinickej patofyziológie

Pokusné zariadenie pracoviska


Študijný program  všeobecné lekárstvo 

Organizácia výučby a skúšok

Harmonogram výučby a rozvrh

Výberové prednášky a semináre

Sylaby látky (patologická fyziológia)

Otázky na skúšku

Voliteľné predmety (3.-6.ročník) 

OZNAMY - výučba, skúšky

TESTY

Odporúčaná literatúra


Študijný program zubné lekárstvo 

Organizácia výučby a skúšok
Harmonogram výučby a rozvrh
Sylaby látky (patologická fyziológia)

Otázky na skúšku

OZNAMY - výučba, skúšky

TESTY

Odporúčaná literatúra


Študijný program biomedicínska fyzika

Harmonogram výučby a rozvrh

Sylaby látky      


Study programme General medicine
(English  speaking students)

Study rules and integral organization

Program of seminars and practical lessons + time schedule

Exam questions        

NEWS - credits and exams

Optional subjects

Study Literature  

TESTS


Study programme Dentistry 
(English  speaking students)

Study rules and integral organization

Program of seminars and practical lessons + time schedule

Exam questions    

NEWS - credits and exams

Optional subjects

Study Literature 

TESTS

 


  

                                                               

   

MUDr. Petra Čamborová

 

Curriculum vitae

   

Vzdelanie:  štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (1993-1999)

Pracovná pozícia:   vedecko-výskumná pracovníčka Ústavu patologickej fyziológie od r. 2000

Ďalšie vzdelávanie:   externá forma postgraduálneho štúdia v odbore normálna a patologická fyziológia (školiteľ: prof.MUDr.I.Hulín,DrSc.), od októbra 2001

Zahraničné pobyty:  mesačná stáž na kardiologickej klinike University v Tübingene, Nemecko (júl 1997) 

Odborné zameranie:  štúdium motility GIT a Cajalových buniek, snímanie    elektrogastrografických signálov v spolupráci s II.chirurgickou klinikou   

Jazykové znalosti:   aktívne nemecký jazyk (certifikát Goethe-Institut), anglický jazyk, čiastočne ruský a španielsky jazyk (zákla dné znalosti)

Iné:  - vedie semináre a praktické cvičenia pre slovenských aj zahraničných študentov

        - členstvo v International Electrogastrography Society (IEGGS)

        - spoluriešiteľ grantových projektov VEGA, AVaT

 

 

Postgraduálne štúdium

Publikačná činnosť

Zaujímavé linky

 


 

Postgraduálne štúdium

Začiatok:  október 2001

Dátum minimovej skúšky:   26.6.2002

Téma dizertačnej práce:   Elektrická aktivita vzrušivých tkanív a jej účasť v etiopatogenéze chorôb GIT (využitie elektrogastrografie)

Školiteľ:   prof. MUDr. Ivan Hulín, DrSc.

 

Tézy záverečnej dizertačnej práce (stav riešenej problematiky)

        Vďaka záujmu klinikov a vedcov nastal v posledných desaťročiach pomerne rýchly rozvoj v oblasti elektrogastrografie. Získavanie myoelektrickej aktivity z povrchu tela bolo novou metódou, ktorej priekopníkom bol Alvarez (prvé EGG v1921). Alvarez aj jeho nasledovník Davis v 1957 narazili na technické bariéry, ktoré bolo potrebné prekonať, aby sa EGG mohlo ďalej rozvíjať (Alvarez 1922; Davis et al. 1957). Na rozdiel od iných elektrofyziologických metód, vizuálna analýza EGG nebola schopná poskytnúť významné a presne analyzovateľné informácie. Najväčší prelom nastal na konci sedemdesiatych rokov, po zavedení počítačovej frekvenčnej analýzy (Fourierova transformácia). Tá už poskytla lepšie a presnejšie dáta (van der Schee a Grashius 1987; Chen et al. 1990; Cooley a Tuckey 1965), ktoré sa s rozvojom počítačových technológií stále zdokonaľujú. V súčasnosti sa mnohé skupiny vedcov na celom svete zaoberajú štúdiom EGG a elektrogastrického obrazu porúch motility GIT, hoci ešte v mnohých oblastiach neexistuje štandardizácia tejto metódy. 

        Normálna postprandiálna neuromuskulárna aktivity žalúdka zabezpečuje pravidelné posúvanie chýmu do duodena. Gastroparéza je taká porucha motility, pri ktorej vďaka paralýze svaloviny nedochádza k adekvátnemu vyprázdňovaniu obsahu zo žalúdka. Sprievodnými príznakmi sú nauzea, vracanie charakteristicky niekoľko hodín po jedle, skorý pocit plnosti počas príjmu potravy, strata hmotnosti, nafukovanie a abdominálny diskomfort. Ak potrava stagnuje v žalúdku príliš dlho, môže dôjsť k bakteriálnemu premnoženiu z fermentácie obsahu. Príčinami gastroparézy môžu byť ochorenia svaloviny žalúdka alebo nervov, zabezpečujúcich jeho inerváciu. Mnohokrát sa nezistí špecifická príčina gastroparézy. Ak je poškodený nervus vagus, dochádza k poruchám peristaltiky a pohyb obsahu je spomalený alebo úplne zastavený. Najčastejšou príčinou gastroparézy je diabetes mellitus, ale veľmi často aj vagotómia, anorexia nervosa alebo parciálna, prípadne totálna gastrektómia. Gastroparéza sa môže vyskytovať ako samostatný problém, alebo môže byť spojená s paralýzou ostatných častí GIT.

        Pacienti s dlhotrvajúcim diabetom obvykle trpia na neuromuskulárne dysfunkcie žalúdka (gastropatie). Autonómna neuropatia sa všeobecne pokladá za príčinu diabetickej gastropatie a pridruženého spomaleného vyprázdňovania žalúdka (gastroparéza). Gastroparézou trpí podľa štatistických údajov približne 50% pacientov s diabetom typu 1 a asi 30% s typom 2 ( Lee et al. 2000; Horowitz et al. 1989). Napriek tomu, že v posledných rokoch výskum príčin diabetickej gastroparézy pokročil, nie je patogenéza vzniku tejto poruchy ešte stále uspokojivo objasnená. Niekedy sa vznik gastroparézy u diabetika vzťahuje na dlhodobé zvýšenie hladiny glykémie, ktoré vedie k poškodeniu nervu vagu aj formou angiopatie ciev vyživujúcich nervus vagus. Zdá sa však, že kľúčovú úlohu v patogenéze zohráva postihnutie intersticiálnych Cajalových buniek u diabetických pacientov, či už v zmysle zníženia ich počtu, zmenami usporiadania ich priestorovej siete alebo porušenia ich spojení s enterálnymi nervovými bunkami (Ordog et al. 2000). Pri diabetickej gastroparéze je narušená fáza III interdigestívneho motorického migračného komplexu a motilita antra. Takisto je porušená aj receptívna relaxácia žalúdka, pravdepodobne ako dôsledok zníženej expresie NO syntázy v myenterickom plexe. U pacientov sa často pozoruje, že stabilné poruchy motility sa zo dňa na deň prejavujú rôzne závažnou nauzeou a vracaním. Je to spôsobené prítomnosťou ektopických pacemakerov v antre, ktoré vyvolajú tachygastriu vedúcu k nauzee a strate kontrakcií žalúdka.

        Isté úspechy v diagnostike gastroparéz sa dosiahli použitím scintigrafie, dychových testov, MRI a elektrogastrografie. Klinické štúdie ukazujú, že u 50-90% diabetikov s gastroparézou sa časom vyvinie tachygastria (poruchy pacemakerovej aktivity) a to v dôsledku nekontrolovanej hyperglykémie. Dôležitosť nNOS(neuronálnej NO syntázy) a glukózy v kontrole neuromuskulárnych funkcií žalúdka je histologickým základom pre dysrytmie detegovateľné pomocou EGG (Watkins et al. 2000). Detekcia dysrytmií je dôležitá, pretože je to objektívna diagnostická metóda a korekcia dysrytmie býva spojená so zlepšením klinickej symptomatológie spojenej s gastroparézou. Hyperglykémia viac ako 24 g/l býva u zdravých jedincov a aj u diabetikov spojená s tachygastriou a spomaleným vyprázdňovaním žalúdka (Schvarcz et al. 1997). Liečba gastropatie prokinetikami znižuje výskyt symptómov a podporuje pravidelnosť neuromuskulárnej funkcie žalúdka. Elektrogastrografické merania môžu byť užitočné pri selekcii pacientov s GI symptomatológiou reagujúcich na špecifickú terapiu. Hoci EGG nemeria rýchlosť vyprázdňovania žalúdka, je to atraktívny spôsob testovania pri podozrení na gastroparézu práve pre svoju neinvazívnosť a jednoduchosť. Existujú však pacienti s gastroparézou, ktorí majú normálny elektrogastrogram a abnormálne vyprázdňovanie žalúdka  a naopak.

        Ďalšou pomerne častou príčinou vzniku gastroparéz je chirurgický zásah na žalúdku (gastrektómia). Myoelektrická aktivita snímaná pomocou extracelulárnych elektród je bezprostredne po brušnej operácii dezorganizovaná, základný elektrický rytmus (pomalé vlny) je porušený (Dauchel et al. 1976). Ako ukazujú štúdie, typ chirurgickej operácie na žalúdku (totálna alebo parciálna resekcia žalúdka) nemá vplyv na postoperačné zmeny EGG (Riezzo et al. 1996). Frekvencia žalúdkových pomalých vĺn sa prvý deň po operácii signifikantne znižuje a na tretí deň nastáva opäť vzostup k predoperačným hodnotám, pričom určitý vplyv na šírenie pomalých vĺn mal aj prvý pooperačný príjem potravy (Lemaire et al. 1993). Po cholecystektómii je motilita žalúdka a tenkého čreva v prvých pooperačných dňoch normálna, nezmenená (Coelho et al. 1990). Napriek tomu, že nastávajú určité zmeny v pooperačnom EGG obraze, nepodarilo sa zatiaľ nájsť súvislosť medzi charakteristikou myoelektrickej aktivity pred operáciou (intedigestívna aktivita vrátane motorických migračných komplexov) a po nej. Ani pri prítomnosti dysrytmií nevieme predpovedať, ako bude prebiehať pooperačná regenerácia myoelektrickej aktivity a aká bude postprandiálna motilita.


Začiatok stránky

 

 


 

Publikačná činnosť

   

Camborova P,Hubka P, Sulkova I, Hulin I: The pacemaker activity of interstitial cells of Cajal and gastric electrical activity. (accepted for publication  by Physiological Research in July 2002, will be published in Issue 3, Vol. 52:2003)

 

Camborova P, Pechan J, Ferak I, Hubka P, Jakubovsky J, Hulin I: What is the relationship of the electrical activity of the stomach as measured at the skin surface to its histological structure? Physiol Research 2002,51: 4: 6P.(abstract)

 

Sulkova I, Hubka P, Benedekova M, Hulinova S, Camborova P: Gastric slow wave activity of interstitial cells of Cajal evaluated by electrogastrography in newborn children. Physiol Research 2002, 51; 4: 44P.(abstract)

 

Camborova P, Sulkova I, Hulin I: The physiology and pathophysiology patterns of myoelectrical activity of the gut measured by electrogastrography.

oral presentation on 14th Congress of Pathological and Clinical Physiology, Hradec Králové, Czech Republic, September 17-19, 2002.

 

Camborova P, Pechan J, Ferak I, Hubka P, Jakubovsky J, Hulin I: What is the relationship of the electrical activity of the stomach as measured at the skin surface to its histological structure? poster at 78th Physiological days of Slovak and Czech Physilogical Societies, February 5-8, 2002, Piešťany , Slovak Republic

 

Sulkova I, Hubka P, Benedekova M, Hulinova S, Camborova P: Gastric slow wave activity of interstitial cells of Cajal evaluated by electrogastrography in newborn children. poster at 78th Physiological days of Slovak and Czech Physiological Societies, February 5-8, 2002, Piešťany , Slovak Republic

 

Camborova P, Pechan J, Ferak I, Hubka P, Jakubovsky J, Hulin I: Is the stomach electrical activity in relation to its histological structure? The Turkish Journal of Gastroenterology,12, Suppl.1: 209, 2001

18. National Gastroenterology Week, 25-30 October 2001, Antalya, Turkey, Abstracts

 

Sulkova I, Hubka P, Hulinova S, Camborova P: Gastric slow wave activity evaluated by electrogastrography in newborns. The Turkish Journal of Gastroenterology,12, Suppl.1: 209, 2001

18. National Gastroenterology Week, 25-30 October 2001, Antalya, Turkey, Abstracts

Začiatok stránky

 


Zaujímavé linky

Links:

www.ncbi.nlm.nih.gov/entrez/query.fcgi

www.medscape.com

www.library.mcgill.ca/cdroms/sci.htm

www.health.library.mcgill.ca/database/harrison.htm

 

Links to neurogastroenterolgy:

www.neurogastro.de

www.neurogastro.org

www.gastrointestinalatlas.com

www.gi-motility.org

www.gastrolab.net

www.gastrohep.com

www.gastro.org

www.med.unc.edu/medicine/fgidc/

 

EGG homepage:   www.enel.ucalgary.ca/people/Mintchev/www.html

ICC homepage:     http://134.197.54.225/icc-2/

 

Links to pathophysiology:

www.ursa.kcom.edu/

www.ecglibrary.com/ecghome.html

www.heartinfo.org/

http://rx.stlcop.edu/pathophysiology/

www.elsevier.com/inca/publications/store/5/2/4/2/1/4/

http://frontpage.simnet.is/studmed/sm_preclinic_physiology.htm

http://arbl.cvmbs.colostate.edu/hbooks/pathphys/digestion/

www.medizin.fu-berlin.de/klinphys/topics/apoptosis_d.htm

 

 


            Hlavná stránka                  Začiatok stránky      


  Posledná modifikácia:    27. november 2002
 
Pripomienky zasielajte na adresu:    patfyz.webmaster@fmed.uniba.sk